Košická výzva – 4.kolo
4.kolo trvá do 18.4.2021
Registračný poplatok
Zahrňuje medailu, tričko, príspevok na výsadbu zelene.
Registračný poplatok
Zahrňuje len medailu alebo len tričko, príspevok na výsadbu zelene.
Spišský hrad
Spišský hrad iné názvy: hrad Spiš, zastarano: Spišský zámok je zrúcanina hradu, ktorá zaberá vrchol travertínovej kopy Spišský hradný vrch. Tvorí dominantu širokého okolia na hlavnom cestnom ťahu spájajúcom východoslovenské regióny Spiš a Šariš. Je nielen dôkaz vývoja architektúry od 12. do 18. storočia u nás, ale svojou rozlohou, ktorá prevyšuje 4 hektáre (presne 41 426 m²) je jeden z najväčších hradných komplexov na Slovensku.
Napriek tomu, že sa vypína nad mestom Spišské Podhradie, katastrálne patrí územiu obce Žehra (jej miestnej časti Hodkovce) v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 1993 je ako súčasť pamiatkového súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia zapísaný na Zozname Svetového dedičstva UNESCO. Od roku 1990 je hradné bralo spolu s hradným komplexom chránené ako chránený prírodný výtvor, od roku 1996 ako národná prírodná pamiatka Spišský hradný vrch. Od roku 2004 je súčasťou chráneného územia európskeho významu v rámci európskej siete chránených území Natura 2000 SKUEV0105 Spišskopodhradské travertíny.
Dejiny výstavby
Travertínová kopa s nadmorskou výškou 634 m sa vypína dvesto metrov nad okolím. Takmer kolmými stenami, vysokými 20 – 40 metrov, vytvára aj bez kamenných múrov neprístupné a nedobytné miesto. Prirodzená strategická poloha hradného brala, ale aj priľahlých svahov predurčovali toto miesto na osídlenie a je preto úplne prirodzené, že bolo kontinuálne obývané takmer bez prerušenia od 5. tisícročia pred Kr. až po spustnutie hradu v 18. storočí.
Praveké a včasnohistorické osídlenie
Dôkaz o osídlení tohto územia už v období paleolitu podáva množstvo archeologických nálezov. Od nepamäti pretínali toto miesto dôležité obchodné cesty spájajúce juh Európy so severom a východ so západom.
Terajší hradný kopec tvoril oddávna prirodzené útočisko miestnych obyvateľov. Jedno z prvých známych osídlení pochádza z neolitu, kedy sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. Nositelia tejto kultúry husto osídľovali územie východného Slovenska nielen na nížinách ale aj na miernych vyvýšeninách a návršiach. Ich prítomnosť na spišskom hradnom vrchu dokumentujú početné nálezy keramických výrobkov a kamenných nástrojov.
Keltské osídlenie
Najrozsiahlejšie a najintenzívnejšie ranohistorické osídlenie hradného kopca spadá do obdobia prelomu letopočtov a viaže sa k prítomnosti ľudu s tzv. púchovskou kultúrou. Nositeľom tejto kultúry bol pravdepodobne keltský kmeň Kotínov. V hospodárskej sfére hrali u tohto etnika dôležitú úlohu chov dobytka, ťažba a spracovanie železnej rudy. Opevnené hradisko tvorilo pravdepodobne akési správne centrum tohto ľudu vo východnej časti Spiša. O vyspelosti tohto etnika svedčí množstvo archeologických artefaktov, napr. strieborné mince tzv. spišského typu, pochádzajúce pravdepodobne z obdobia 1. storočia pred Kr.
Hradisko na skalnom masíve bolo už v tom čase obohnané obranným valom s vnútornou kamennou konštrukciou. Územie vymedzené hradbami, s hlavným vchodom na východnom svahu, bolo intenzívne využívané. Najväčšia plocha pripadala na obytné budovy a hospodárske objekty rôzneho využitia. Jedným zo zistených objektov pochádzajúcim z týchto čias bola svätyňa, ktorej základy zaberali plochu 6,5 x 19 metrov, s kamennou podmurovkou a zrubovou drevenou konštrukciou.
Koncom 2. storočia po Kr. však bolo hradisko náhle opustené. Na ďalších viac ako deväťsto rokov dovtedy životom pulzujúci kopec osirel. Na prelome 5. – 6. storočia sa začali v širšom okolí objavovať prví Slovania. Následné slovanské osídlenie sa lokalizovalo na susednej planine vyvýšeného Dreveníka v podobe rozľahlého opevneného hradiska.
Stredoveký hrad
Obdobie od 10. do polovice 13. storočia bolo naplnené bojmi za formovanie raného uhorského štátu. Najmä existujúce slovanské i staršie hradiská poskytli novému štátu potrebné opevnené body. Tak sa v priebehu 11. storočia pomaly vracal na spišský hradný kopec život. Prelom 11. a 12. storočia sa už niesol v znamení intenzívneho osídľovania hradného kopca čo sa odzrkadlilo v rozsiahlej stavebnej činnosti. Postupne tu začal vznikať stavebný komplex nebývalých rozmerov. Priaznivý vývoj narušil v prvej polovici 13. storočia pustošivý mongolský vpád, ktorý vyvolal akútnu potrebu zabezpečenia krajiny pred vonkajším nepriateľom.
Ústredným objektom hradiska bola mohutná kruhová obytná veža na najvyššom bode hradného brala. Veža bola však krátko po svojom vzniku zničená pravdepodobne tektonickou poruchou a nahradená v prvej tretine 13. storočia dnešnou, postavenou v jej tesnom susedstve. V prvej tretine 13. storočia postavili na šiji brala v mohutnom opevnení priestranný poschodový románsky palác, krátko nato vznikla aj hradná kaplnka situovaná v centrálnej polohe, ktorá slúžila županovi, ale pravdepodobne aj prepoštovi, ktorý sa usídlil na úpätí hradu vo vežovej stavbe v priestore dnešného románskeho predhradia.
Do obdobia začiatku 13. storočia spadá i najstaršia písomná zmienka týkajúca sa Spišského hradu. V listine z roku 1209 sa spomína predaj pozemkov na tomto území spišskému prepoštovi Adolfovi. Listina hovorí, že toto územia bolo vyňaté z právomoci spišského župana, čo znamená, že stredisko župy – hrad – tu musel zákonite existovať.
Začiatok 13. storočia bol obdobím mohutnej stavebnej aktivity na hrade. Po celom obvode koruny skalného masívu vzniklo rozľahlé opevnenie s novým vstupom s padacou mrežou. Na najstrmšej časti brala vznikol dvojposchodový palác s hospodárskym prízemím. Ďalšou stavbou bola valcová veža v strede nádvoria, funkčne určená na obranu hradu.
Spišský hrad bol jedným z mála hradov, ktoré odolali ničivému mongolskému vpádu v roku 1241, napriek tomu ešte zosilnili jeho opevnenie. Na stavebných prácach v 13. storočí sa podieľali severotalianski kamenárski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej Kapituly a v Spišskom Štvrtku, ako aj na iných stavbách v okolí. Významnou stavbou, pochádzajúcou z tohto obdobia, ktorá však neprežila neskoršie stavebné úpravy, bola románska kaplnka, nachádzajúca sa nad vstupnou bránou.
V druhej polovici 14. storočia vzniklo na hrade prehradením existujúceho priestoru nové veľké predhradie – stredné nádvorie – vymedzujúce plochu 150 x 60 metrov. Dolný hrad – rozmerné dolné predhradie, bolo vymedzené opevňovacím múrom, dvoma obytnými vežami a vstupnou vežou.
Polovica 15. storočia znamenala pre dejiny Spišského hradu z celouhorského hľadiska významné obdobie. V roku 1437 zomrel kráľ Žigmund Luxemburský a kráľovná Alžbeta Luxemburská povolala na ochranu záujmov svojho syna Ladislava bratrícke vojská Jána Jiskru z Brandýsa. Ten po ovládnutí okolitého územia sa zameral na dobytie hradu. Po prvom neúspešnom pokuse sa mu však po dohovore s vtedajším hradným kapitánom podarilo hrad ovládnuť.
Hrad, ktorý sa stal Jiskrovým sídlom, zažil nový stavebný rozmach. Jeho výsledkom bol vznik nových stavieb na hrade a nového opevnenia predovšetkým dolného nádvoria. Prvou stavbou, datovanou do tohto obdobia a na toto miesto, bola kruhová pevnôstka (tzv. Jiskrova) s priemerom sedemnásť metrov.
Zápoľskí, Turzovci, Čákiovci
Po odchode Jiskrovej armády toto nádvorie prakticky stratilo význam. Pre ďalších majiteľov hradu sa obrana nádvoria stala nemysliteľnou a nádvorie sa využívalo iba na hospodárske účely.
Druhá polovica 15. storočia, ktorá v politickom živote na Slovensku znamenala určité uvoľnenie po husitských nepokojoch a boji o trón, priniesla relatívnu hospodársku prosperitu, odrážajúcu sa aj v stavebnej činnosti. Šľachta prestavovala staršie hrady v duchu neskorej gotiky, náročnej na tvarove prečlenenú architektúru a rozmerné nástenné maľby.
K najbohatšej šľachte patrili aj Zápoľskí, majitelia početných panstiev a hradov. Za bojové zásluhy a vernosť panovníkovi daroval v roku 1465 Matej Korvín Zápoľskovcom Spišský hrad do dedičnej držby aj s titulom dedičného grófa. Spolu s hradom dostali i jedenásť slobodných spišských miest. Keď sa Zápoľskovci stali pánmi Spišského hradu, napriek viacerým hradným panstvám, sa stal ich základňou, čo zdôraznili i stavebnou premenou jeho areálu na šľachtické sídlo zodpovedajúce svojmu významu. Po obnove poškodených častí začali s jeho prestavbou. V prvej etape prác bolo ich hlavnou myšlienkou udržať románsky palác ako hlavný objekt. Nasledujúce dve prestavby aj úprava románskeho paláca, znamenali vznik nových budov a gotickej kaplnky so vstupmi od paláca, ktorú postavili na voľnom priestranstve na nádvorí.
Do obdobia panstva Zápoľskovcov spadá ešte jedna významná udalosť. 2. februára 1487 sa tu palatínovi Štefanovi Zápoľskému a jeho manželke Hedvige narodil syn Ján, neskorší uhorský kráľ.
Spišský hrad, ktorý sa v prvej polovici 16. storočia stal predmetom vnútorných sporov, často menil majiteľov. Napokon pripadol natrvalo novému rodu – Turzovcom. Počas ich panstva boli stavebné úpravy ovplyvňované novým výtvarným prejavom – renesanciou, ktorej prílevu napomáhal intenzívny obchodný styk Turzovcov so zahraničím.
Vo vlastníctve Turzovcov však hrad nebol ani jedno storočie. Už v tridsiatych rokoch 17. storočia rod spišskou vetvou vymrel po meči. Hrad sa stal predmetom dedičských sporov. Kráľovským rozhodnutím sa napokon Spišský hrad dostal v roku 1639 do vlastníctva nových a posledných majiteľov – Čákiovcov, v ktorých majetku ostal až do roku 1945. Tí pristúpili k zásadnej prestavbe hradu. Prvým predstaviteľov rodového vlastnítva na hrade bol Štefan.
Čákiovci poznamenali Spišský hrad značnými stavebnými zmenami, prebiehajúcimi od štyridsiatych rokov 17. storočia až do roku 1663. Nádvorie horného hradu bolo scelené do spojených krídiel, pred ktoré predstavali arkády, pričom zmenili aj funkciu starších budov na hospodárske (v románskom paláci umiestnili zbrojnicu). Zmenili vstup a prispôsobili ho na delovú obranu.
Nové, meniace sa spoločenské podmienky, mali podstatný význam na ďalší osud hradu. Obranné nároky sa znižovali a údržba hradu vyžadovala čoraz vyššie náklady. S pribúdajúcim časom sa hradné panstvo postupne odsťahovávalo do novovybudovaných kaštieľov pod hradom, Hodkoviec a neskôr aj Bijacoviec, a hrad začal neúprosne chátrať.
Ešte raz však bolo treba hrad opevniť v súvislosti s udalosťami počas protihabsburských povstaní Imricha Tököli (Thököly) a Františka II. Rákociho (Rákóczi). Nasťahované cisárske vojsko prelomilo vysoké steny v hornom hrade pri paláci tak, aby mohlo delami ohrozovať cestu od Braniska k Levoči. Uprostred nádvoria zriadili ďalšie stanovište diel. Po ich odchode ostala na hrade iba malá posádka, ktorú rodina vydržiavala. Hrad začal pustnúť. Dielo skazy dokončil náhly požiar v roku 1780.
19. a 20. storočie
Rozľahlý stavebný komplex hradu, úzko spojený s bezpočetnými historickými udalosťami, bol predmetom záujmu bádateľov už v druhej polovici 19. storočia, a to tak z hľadiska dejín architektúry ako aj historického odkazu zachovaných písomných správ.
Už v tomto období možno hovoriť o istých náznakoch pamiatkovej starostlivosti. V roku 1865 sa Spišský hrad ako významná historická a fortifikačná pamiatka sa stal premetom záujmu cisársko-kráľovskej komisie pre výskum a záchranu stavebných pamiatok. Vzhľadom na rozsiahlu deštrukciu hradného muriva i samotných objektov hradného areálu sa však upustilo od záchrany hradu v podobe konzervačných prác. Hlavné úsilie sa sústredilo na zhromažďovanie písomných a hmotných prameňov. Možno povedať, že chátranie hradu pokračovalo i v tomto období, čomu v nemalej miere napomáhali i miestni obyvatelia, využívajúci uvoľnené časti muriva ako lacný stavebný materiál.
K zastaveniu deštrukčných aktivít prišlo až po skončení druhej svetovej vojny. Už v roku 1945 bol hrad spolu s inými významnými pamiatkami vyhlásený za štátny kultúrny majetok.
V roku 1961 Spišský hrad v rámci prvej skupiny vybraných historických objektov vyhlásila vláda SSR za národnú kultúrnu pamiatku a takmer vzápätí, po rozsiahlom archeologickom a historicko-architektonickom výskume, sa začala komplexná záchrana hradu. Rozsiahle výskumy priniesli množstvo nových závažných poznatkov, týkajúcich sa nielen genézy samotného hradu, ale aj širšieho územia. Konzervačné a reštauračné práce prebiehajú na Spišskom hrade v podstate dodnes.
Priestory hradu, vysunutej expozícii Spišského múzea, sú verejnosti prístupné. Sprístupnené sú viaceré objekty – na dolnom nádvorí tzv. náučná trasa, ktorej súčasťou (popri sprístupnených častiach ochranného hradobného múru) sú zachované a rekonštruované základy kruhovej pevnosti Jiskrových vojsk, ďalej barbakan západnej brány stredného nádvoria zo 14. storočia, základy pravekej stavby kultového charakteru, ako aj základy časti hospodárskych budov zo 17. storočia. V roku 1985 sa sprístupnila v stavebnom komplexe renesančnej arkádovej chodby a západných gotických palácov na hornom hrade historická expozícia, prezentujúca doklady o osídlení hradného brala od najstarších čias až po výstavbu hradu, a na dokumentáciu politickej a vojenskej moci šľachty, s dôrazom na obrannú bojovú techniku hradu v 15. – 16. storočí a na feudálnu justíciu.
Opis hradu
Hrad je dnes v stave rekonštruovaných a zakonzervovaných zrúcanín. Úmyslom konzervátorov bolo hradný areál sprístupniť verejnosti. Na základe dlhoročného archeologického a architektonického výskumu a jeho výsledkov sa postupne stavebne a expozične sprístupnili jednotlivé priestory Spišského hradu.
Hradný areál zaberá temeno Spišského hradného vrchu v smere východ-západ, so zvažujúcim sa terénom smerom na západ.
Horný hrad, zaberajúci temeno hradného vrchu, tvorí stavebne najzachovalejšiu časť hradu. Dominuje mu murivo románskeho paláca a obrannej veže, ako aj murivá ďalších obytných stavieb.
Stredný hrad s hlavnou bránou, dnes poskytuje predovšetkým služby pre návštevníkov. V jeho priestoroch sa uskutočňujú prezentácie dobového života, ukážky práce hrnčiarov a pod.
Najrozsiahlejšiu časť hradného areálu zaberá dolné nádvorie upravené ako otvorený priestor so zakonzervovanými základmi budov a hradného opevnenia. K zaujímavým častiam patria základy polkruhového barbakanu – predsunutej vstupnej brány na stredné nádvorie, pochádzajúce z druhej polovice 14. storočia. Niekedy plnil dôležitú funkciu pri obrane hradu, no po dobudovaní dolného nádvoria svoj význam stratil a zanikol. Z čias Jiskrovho panstva na hrade pochádzajú základy samostatnej kruhovej stavby, tzv. Jiskrovej pevnôstky, postavenej po roku 1442, slúžiacej pôvodne ako veliteľský príbytok. Pevnôstku chránil kruhový kamenný múr a obvodová priekopa, cez ktorú viedol drevený most.